Smutná ranná električka Songtext
von Pavol Hammel & Marián Varga

Smutná ranná ranná električka
A ja v nej a ja v nej,
Už ma vezú, už ma vezú
Ako v rakvi, v rakvi, sklenenej.
Smutno zvonia, zvonia pred nami
A za nami smutno, smutno, zvonia
Smutné zvonce v smutnom dni,
Smutný sprievod pohrebný.

Vždy keď idem takto k tebe,
Vždy keď idem takto k vám,
Vždy keď idem takto k tebe,
Vždy keď idem takto k vám,
Plačem ako na pohrebe.

Ľúto mi je vlastnej smrti.
Vždy sa ničeo vo mne niečo zrúti,
Ľúto mi je vlastnej smrti.
Vždy sa ničeo vo mne niečo zrúti,
Vždycky niečo pochovám.


Ľúto mi je vlastnej smrti.
Vždy sa ničeo vo mne niečo zrúti,
Ľúto mi je vlastnej smrti.
Vždy sa ničeo vo mne niečo zrúti,
Vždycky niečo pochovám.

Celé mesto je dnes smutné.
Smutné parky, smutná pláž.
A ja smútim, smútim, preukrutne,
A ja smútim, smútim, preukrutne,
A ja smútim, smútim, preukrutne,
A ja smútim, smútim, preukrutne.


Chodím k tebe, keď ma voláš,
Chodím aj keď nevoláš.
Chodím k tebe, keď ma voláš,
Chodím aj keď nevoláš.
Chodím k tebe, keď ma voláš,
Chodím aj keď nevoláš.
Chodím k tebe, keď ma voláš,
Chodím aj keď nevoláš.
Chodím k tebe, keď ma voláš,
Chodím aj keď nevoláš.
Chodím k tebe, keď ma voláš,
Chodím aj keď nevoláš.
Chodím k tebe, keď ma voláš,
Chodím aj keď nevoláš.
Chodím k tebe, keď ma voláš,
Chodím aj keď nevoláš.
Chodím k tebe, keď ma voláš,
Chodím aj keď nevoláš.
Chodím k tebe, keď ma voláš...