Premrhaný talent Songtext
von Gramo Rokkaz

Kokot ani nedýchaj toto už čo je?
Zabitý rutinou na hubu dole padá jak orech.
Kvôli robote z talentu ostal iba koreň,
Už nerastú konáre, koruna podaj oheň.

Zapálim sviečku za každý talent ktorý zhorel,
život z ruky do huby, potom na onen.
Ľudia drú jak pes, konajú na povel,
Aj tak nedostanú zodpovedajúce love.

Staváš piča kariéru, čo ťa aj tak nebaví,
Dni sa vlečú a podobajú sa jak deja vu.
Starý murár neni doma a mladý to nespraví,
Na to že si z toho v piči nikto neni zvedavý.

Ľudia strácajú sny, kvôli tomu čo ich živí,
Keď sa vyjebeš na ne aj ty sa nebudem diviť.
Len si prosím ťa nerob aliby tým že každý robí chyby,
Je to iba na tebe, či budeš iný!


Každý by mal robiť to, na čo má vlohy,
Nebyť jeden z mnohých, ktorý robí len aby robi.
Zlomené krídla jak korisť utopená v mori,
Ten pocit bolí, keď ťa zapália tak zhoríš ...

Každý by mal robiť to, na čo má vlohy,
Nebyť jeden z mnohých, ktorý robí len aby robil.
Sa priprav na boj s tým, ty sám si volíš,
či ostať, či odísť ...


Väčšinou musíš robiť pre peniaze, čo ťa nebaví,
Si v niečom dobrý, na to neni nikto zvedavý,
Nedá sa tváriť šťastne tam, kde sa nedarí,
Tak jak nenaje sa veľa hladných, kde sa nevarí,
Ma nebaví, robiť nasilu len pre peniaze, na nič tu,
Sa musíš tváriť je to fajn, pri tom na nič, už
Sa ti tam nechce, to poznám, je to na p*ču,
Chodiť do roboty len kvôli peniazom nasilu,
Chcem konečne zarábať tým čo aj baví ma,
Robiť niečo nasilu len pre peniaze nazývam
P*ča práca, ktorá osobnosť a talent zabíja,
Vec, ktorá mňa a mnohých ľudí trápi a vždy trápila,
Je veľa takých, čo majú talent, robia niečo iné,
Máš robiť, čo ťa baví, čo vieš, čo ti ide,
Tak sa pýtam, či je to normálne, či nie,
že musíš robiť každý deň, to čo ti krv pije,
ľudia makajú, pri tom v sebe potláčajú talent,
Neni správne že robíš, čo ťa nebaví, ale
Musíš platiť účty, jesť, piť a tak ďalej,
Nikoho nezaujíma, aký máš na srdci kameň.

Každý by mal robiť to, na čo má vlohy,
Nebyť jeden z mnohých, ktorý robí len aby robil,
Zlomené krídla jak korisť, sorry mám chuť odísť,
Keď mám pocit jak kvapka vody v mori (e-e)

Každý by mal robiť to, na čo má vlohy,
Nebyť jeden z mnohých, ktorý robí len aby robil,
Sa priprav na boj s tým, ten pocit bolí,
Keď ťa zapália, zhoríš ...

Už ma unavuje dvíhať ruku, pýtať sa jak školák,
Chceš rozhodovať o mne, ani nevieš jak sa volám.
Čakaš výkon za drobné, bratu to sa nedá,
Keď si love neurobím sám tak ich nemám.

Neviem či talent predám to sa asi nedá tu,
Musíš nejak robiť love, nech nezomreš od hladu.
Nechceš celý život robiť prácu podradnú,
V krajine, kde nedostaneš nikdy nič od štátu.

Keď nemáš motiváciu to stráca podstatu,
Robiť nasilu jak panák, mať pár korún výplatu.
Tak nemožeš byť šťastný to nemá význam (ha!),
Pokiaľ nebaví ťa hra, tak sa nedá vyhrať.

Poznám zaručený spôsob, jak dobre zarobiť,
Nemusíš sa narobiť, len sa dobre narodiť,
Všade si tlačia zbohatlíci rozmaznaních synov,
Bežný človek nemá šancu, zakrýva sa špinou,

Chlapci bez talentu dosadený na predhriate miesta,
Za pár minút sedí tam, ani v rade nestál,
ľahko tváriť sa jak pán, čo po fotrovi prevzal,
Iné vybudovať sám, si to predstav.